Vianočka Udatný, medveď Mňau, drak Čau a originál princezná Fujara Lopúchová - Juraj Raýman; Vanda Raýmanová

filmotras s. r. o. - <p>Za siedmimi horami.<br /> Za siedmimi dolami.<br /> A ešte o poriadny kus ďalej, tam, kde sa končia všetky konce sveta, odkiaľ je všade ukrutne ďaleko, na čistinke uprostred čierneho lesa stojí chalúpka.<br /> Nestojí rovno. Krčí sa, lebo je už veľmi stará.<br /> V chalúpke sedia starký a starenka.<br /> Tiež sa krčia. Obaja majú po stotri rokov a navyše je v chalúpke dosť nízky strop.<br /> Sedia, sedia, z obloka hľadia, kedy-tedy pozrú jeden na druhého a vzdychnú. „Starí sme. Starí a skúsení,“ riekne starká.<br /> „Veru.“ Prikývne starký. „Všetko sme už videli. Už nás nič neprekvapí.“<br /> Usmejú sa jeden na druhého a potom sa zasa zadívajú z okna a čas im pekne plynie.</p><p> Čože je za oknom také zaujímavé? To, čo posledných stotri rokov o tomto čase. Sedmoro hôr a sedmoro dolín. Na nebi žmúria studené hviezdy. Do korún stromov sa ukladá spať vietor. Krajinu prikrýva snehová perina.<br /> „Počuješ?“ zašepká starenka. Podoprie si ucho kostnatou dlaňou a započúva sa do ticha. Starček už nemá taký sluch ako zamlada. Nakloní hlavu, natŕča obe uši k oknu: „Tuším čosi vŕzga.“<br /> Starenka súhlasne prikývne: „To vŕzga sneh. Idú Vianoce.“</p><p> Kým Vianoce prejdú sedmoro hôr a dolín, zoderú sedmoro topánok a sedmoro čižiem. Keď vstupujú do chalúpky, nečudo, že sú mierne namrzené, páchnu kyslastým potom a vôbec sa netvária slávnostne.<br /> Ale starček so starenkou si za tie roky už zvykli. Pre nich pravé Vianoce vyzerajú takto.</p>